Stránky

sobota, 5. januára 2013

Gáráž pre malého šoféra

... môj posledný výtvor roku 2012

          Vďaka mojim dvom deťom som bola donútená  pred vyše rokom začať využívať skoro desaťročný vodičský preukaz a prelomiť panický strach zo šoférovania. Avšak musím sa priznať, že všetky tie veci okolo auta ako tankovanie a dolievanie všakovakých tekutín ešte nechávam na pleciach mojej polovičky.......no a samozrejme cúvanie do garáže tiež..... takže náčrť, čo kde má byť na tejto garáži som s radosťou prenechala môjmu prvorodenému, ktorý aj sám načrtol jednotlivé diely....no a maminka ešte pridala kvety do okien.....



10 komentárov:

  1. To je dokonalé, to by sa mojmu drobcovi náramne zapáčilo... Gabi

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Tak to to ma úplne dostalo :o) Krásna práca! Miška
    http://vyrobeneslaskou.blogspot.sk/

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Nooooo Zuzi, ja som práve včera prvýkrát sedela za volantom po vyše 5 rokoch. Ani ti nehovorím s akým stresom a chvejúcimi rukami som preradzovala rýchlosti, krvi by sa mi nik nedorezal. Joj, panický strach ma celú pohltil. No musím začať, práca si to vyžaduje. Ale na druhej strane som rada, že som nútená začať, ináč by som sa tomu statočne vyhýbala. Garážo-domček je naozaj úchvatný, ten musel narobiť veľa radosti. Pekný deň, natália

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Zuzi, nádhera, ta garáž se ti moc povedla ..... já to mám z "řízením" podobně jako ty,.... řidičák jsem si dělala v osmnácti a řídila jsem necelé dva roky, co jsem bydlela u našich, ale bylo to spíše jen takové "ježdění kolem chalupy" ..... pak jsem se začala bát a jezdit jsem přestala .... znovu řídit jsem začala až po deseti letech, kdy se mi narodili kluci a já se s nimi potřebovala dostat k doktorům, ..... ale i tak se pořád bojím a jezdím jen své naučené trasy .... teď jsem udělala "malý krok pro lidstvo a velký pro mě" ... tankuju už sama, chi, chi .... krásnou neděli .... pa, pa Marki

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Zuzi, tak to je uuuuzasne, moj Viktorko by bol z takejto garaze uplne hotovy :o)Krasne!!!

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Ďakujem krásne za Vaše komentáriky, veľmi ma potešili... a Natálka a Marki...dôverne poznám ten panický strach, ale čo človek neurobí kvôli deťom? hlavne, keď ochorejú práve vtedy, keď neprestajne leje ako z krhly.... a Miška ďakujem za odkaz, mrknem sa. Pá

    OdpovedaťOdstrániť